reklama

Otec, alebo len platca výživného? (V. časť)

„Určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Po týždni opäť pridám krátky blog, týkajúci sa aj posledných udalostí, ktoré súvisia so zvýšením výživného na moje – teda vlastne matkine deti, ktorá požaduje jeho zvýšenie o 125%. Ponúkol som zvýšiť príspevok do 40% (takto vzrástol môj príjem a tiež mi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť). Matka predložila „doklady“ o tom ako vzrástli jej náklady na deti. Sudkyňa JUDR. Hanzlíková, ich však nepovažovala za príliš dôležité, nakoľko sa ich relevantnosti nemala potrebu hlbšie venovať a po „dlhom“ rozhodovaní a použití náročného matematického úkonu – delenia, mi pani sudkyňa zvýšila vyživovaciu povinnosť o 55% (deliteľom 4 podelila delenca – moju čistú mzdu). Musím dodať, že som sa odvolal na KS v Trnave a verím, že aj navrhovateľka, pretože pokiaľ sa jej náklay tak radikálne zvýšili a určite si ich umelo nenavyšuje, potom nie je dôvod, aby sa uspokojila len s časťou požadovaného. A čo sa mňa týka, nie že by som nesúhlasil so zvýšením výživného. Trvám však na tom, že náklady sa majú preukázať a teda len z dôvodu absencie dodržania zákona, keďže „určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.“ Pani JUDr. Zvolenská (právna zástupkyňa navrhovateľky) by zrejme v tejto chvíli konštatovala: „Z vyjadrení odporcu nepriamo vyplýva, že nemá záujem o deti a taktiež nemá záujem deti podporovať a rozvíjať v ich záľubách.“ Nuž čo, každý má právo na svoj názor, nech je akýkoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako som už písal v predošlom blogu, pani sudkyňu v prípade zvýšenia výživného nezaujíma prečo deti s otcom nekomunikujú, prečo sa správajú nepriateľsky voči nemu a ich nevlastnému súrodencovi, či k matke „toho dieťaťa“ (ako svojho súrodenca familiárne nazývajú) a mojej partnerky. Čo dodať...? Ako sa sama vyjadrila, otázky výchovy nie sú predmetom pojednávania. Čo ma zarazilo viac, bol a stále je prístup ODSPODu a teda aj kolíznej opatrovateľky detí. Okrem toho, že úlohou kurátoriek je posedieť si v súdnej sieni a povedať „zaklínadlo“ o najlepšom záujme dieťaťa... Nič... Ticho... Nezáujem... Nie je až tak podstatné meno kurátorky, je to človek s obmedzenými kompetenciami a najmä vtedy, keď jej šéfka Mgr. Kelešiová, si objektivitu a nestrannosť voči rodičom vysvetľuje po svojom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mimochodom, veľkú radosť by mi urobili z ODSPODu Trnava, keby mi niekto kompetentný vysvetlil „najlepší záujem dieťaťa“, ktorým sa neustále každý oháňa a ako veršovanku ju kurátori používajú na pojednávaniach. Zákon o tom hovorí, tety z ODSPODu o tom hovoria, tety na súdoch o tom hovoria... Ale definovať ho a využiť v praxi...? Ako, kedy, prečo...

Na základe môjho poznania je to asi takto.

  • Si otec? Tvoja chyba. Máš právo byť s deťmi každý párny víkend.

  • Deti ťa odmietajú? Tvoja chyba, zamysli sa nad sebou.

  • Platíš na deti? Málo. Prispievaj viac.

Ak čakáte pomoc z kurately, nespoliehajte sa na ňu. Pokiaľ nie ste matka, šanca je mizivá. Chcete riešiť so „zástupcami vašich detí“ čokoľvek, čo sa ich týka. Zabudnite. Takmer nikto z ODSPODu vás neberie na vedomie. Nie ste matka. Nemáte zverené deti do starostlivosti. Nie ste nikto. Vlastne „len“ otec. Takže nikto. Môžte sa prísť vyžalovať, môžte dúfať, že nájdete nejaké riešenie v „najlepšom záujme dieťaťa“. A dúfať… A dúfať... Dajte si dolu ružové okuliare a nedúfajte. Snáď jediná kurátorka, ktorá mala záujem byť objektívna (nič viac som nikdy nežiadal), bola pani Mgr. Sláviková. Byť objektívny nie je ale totiž „in“ a tak bola „odídená“ ako sa hovorí. Zrejme k tomu prispeli aj námietky navrhovateľky, ktorá sa s ňou stretla síce len raz, ale pochopila, že všetci sa "kúpiť" nedajú a tak ju dala vymeniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovolím si pridať pár častí zo Zákona o rodine.

§ 24

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

§ 37

Výchovné opatrenia

(1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu

Zaujímavá je pasáž, ktorá nemá však s realitou absolútne nič spoločné: „Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“ Tu sa zrejme zákonodarci sekli a omylom tam uviedli „rovnocenného a rovnoprávneho“. Inak si neviem vysvetliť, prečo súd nekoná tak, ako mu zákon ukladá.

Dovolil som si zacitovať zo Zákona o rodine, kde je napísané, čo je úlohou súdu a ODSPODu. Dovolím si ich (ne)činnosť ilustrovať na jednoduchom príklade z nedávnej minulosti.

Keďže stále žijem v nevysporiadanom dome v rámci BSM, navrhovateľka sa rozhodla pred necelým rokom, že nám „spríjemní“ život svojou prítomnosťou. Nebudem sa rozpisovať čo sa u nás dialo, akú formu si zvolila, dôležité z môjho pohľadu je, ako sa dajú zneužiť deti, ktoré takmer 5 rokov s vami nekomunikujú, pre ktoré neexistujete. Hádam ani neriešite, že vás nepozdravia. Prečo by to robili? Horšie je, keď na vašu otázku ako sa majú dostanete odpoveď: „...a čo je ťa do toho...“ Na jednej strane vás možno svrbí dlaň, na druhej si uvedomíte, že chyba nie je prioritne u nich.

Takto pomaľovalo 14 dieťa umývadlo v našom dome farbou na drevo. Po mnohých týždňoch to dalo nakoniec do pôvodného stavu. Plesnivý syr, citrón a hnilé jablko v chladničke - vraj si robí "pokusy" do školy. Matka samozrejme o všetkom vedela. Po upozornení na nevhodné správanie detí (bolo ich podstatne viac) bola jej odpoveď jednoznačná:

„...pokiaľ niečo máš, kontaktuj Tvoju pani právnu zástupkyňu, ona posúdi a verím, že podľa potreby bude informovať môjho právneho zástupcu, ktorý ma určite bude operatívne kontaktovať a okrem toho, že sa dozviem, čo Ťa ťaží, alebo čo by si rád riešil, určite nezostanem k informáciám od môjho právneho zástupcu ľahostajná.“

Čo však považujem za oveľa horšie, je výstavka, ktorú urobili v dome „k výročiu havárie“, ktorú som mal s deťmi. Už som to spomínal v niektorom z blogov.

Obrázok blogu

Fotografie sú z policajného archívu. Osobne také nevlastním a nikdy som nevlastnil. Okrem polície ich zrejme má ešte niekto, kto ich deťom poskytol. Keďže som priaznivcom konšpiračných teórií, napadlo mi, že deti zrejme našli niekde na ulici pohodený USB kľúč aj s fotkami. Napísať, že ich majú od svojej matky si nedovolím. Je to vzdelaná žena – psychologička a pedagóg v jednej osobe. To by predsa nikdy neurobila. Neverím, že by im chcela pripomenúť traumu, kvôli ktorej opustili svoj pôvodný domov (to je tvrdenie matky). Ten kto takto zneužil naše deti, rozhodne však nemôže byť duševne v poriadku. Nuž, záver si musí urobiť každý sám...

Tieto materiály a všetky ďalšie som doložil súdu a ODSPODu. Na dokreslenie reálnej situácie, v reálnom čase. Ak si teraz prečítate opätovne citované zákony, pochopíte, že teória a prax sú dve celkom odlišné veci. Zrejme by som musel podať formálnu žiadosť na súd, aby sa tým vôbec zaoberal. Stojí to najmä veľa času a výsledok - žiadny. Čo je však zarážajúcejšie, je prístup ODSPODu, ktorý detí zastupuje. Strčiť hlavu do piesku a otočiť sa k vám zadkom. Pre niekoho to môže byť pštros, pre mňa je to „Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí“ Trnava a ich (ne)činnosť v „najlepšom záujme dieťaťa“. Paradoxne ten čo by mal pomáhať, má deti aj Vás ako otca presne v tej časti, ktorá vyčnieva pštrosovi nad pieskom...

Zdenek Ručka

Zdenek Ručka

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  129x

Vytriezvený optimista s reálnym pohľadom na dianie okolo seba. Snažím sa neposudzovať veci na prvý pohľad, aj keď ten veľa napovie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu