Otec, alebo len platca výživného? (IV. časť)

Autor: Zdenek Ručka | 13.6.2016 o 8:10 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  967x

„Určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.“

Minulý blog som končil s tým, že by som rád v tom nasledujúcom, popísal aj obdivuhodné profesionálne nasadenie právnej zástupkyne navrhovateľky, pani JUDr. Lucie Zvolenskej a demagógie, ktorú prezentovala na súdnom pojednávaní.

Nemám nič proti advokátom. Je ich prácou, hájiť záujmy klienta. Čo by však nemalo chýbať aj u týchto profesionálov, je morálka a niečo také, ako profesionálna česť či minimálne etika. Možno som len naivný. Mám právnu zástupkyňu, ktorá nestavia moje záujmy do roviny klamstiev a poloprávd. Nesnaží sa útočiť na moju exmanželku nehoráznosťami, ktoré nikdy neboli pravdou. Možno som si mal nájsť advokáta bez chrbtovej kosti.  Nie, neurobil som to doteraz a neurobím to ani v budúcnosti. Verím totiž, že dokážem ako sa veci diali a dejú a budem veriť, že existuje nejaká triviálna slušnosť a spravodlivosť. Neznížim sa ku klamstvám a podrazom, s ktorými sa potýkam už niekoľko rokov. To ponechám na iných. Verím, že každý si nesieme so sebou nejakú karmu a tej sa jednoducho nevyhneme.

Ale k veci. Pred posledným pojednávaním po konzultácii s mojou zástupkyňou, mi pani JUDr. Zvolenská ponúkla dohodu ohľadom výživného. Vraj ušetríme čas a všetko okolo pojednávania. Ponúkla mi v skutku „férovú“ dohodu. Navrhovateľka sa „uskromní“ so zvýšením výživného  len o 65%, miesto pôvodného, vo výške 125%. Veď ak som ponúkol 40% naviac, tak prečo nie 65%? Poďakoval som za jej ponuku a slušne odmietol. Odmietol som jej návrh aj preto, že rozprávať pred súdom o veciach, ktoré sa s deťmi dejú, nie je síce príjemné, ale nemám z toho obavu, ako zrejme navrhovateľka. Pretože som presvedčený, že obhájiť lož je podstatne ťažšie ako hájiť pravdu. A tiež, prečo by mala matka našich detí ustupovať z pôvodného návrhu, ak je táto suma oprávnená...?

Až na pojednávaní nám pani JUDr. Zvolenská dala do rúk „Vyjadrenie navrhovateľky“. Nie som právnik, ale mám za to, že býva zvykom a slušnosťou, písomné materiály doručiť tak, aby bol čas na ich preštudovanie. Keďže na pojednávaní čas na to nebol, dostal som sa k nemu až po vyhlásení rozsudku. Musím napísať, je to skutočný skvost. Toľko demagógie, poloprávd a lží na ôsmych stranách formátu A4 človek vidí snáď len u politikov. Skvelá práca pani doktorka...!

Predpokladám, že napriek tomu, že je pod týmto vyjadrením podpísaná pani JUDr. Zvolenská, je to stanovisko navrhovateľky. Napriek tomu, že ju tu spomínam, treba za všetkým vidieť aj „objednávateľa“ týchto nehorázností.

Nedá mi, nepodeliť sa aspoň o pár „chuťoviek“...

A tak...

„Navrhovateľka, na rozdiel od otca, ktorý o neho (pozn.  syna) neprejavuje záujem, sa ho snaží v tejto záľube (pozn. rybárčenie) podporovať , napríklad aj tým, že často chodia na súkromné rybníky, kde je vstup za poplatok.“ K rybárčeniu som syna priviedol sám, pretože som bol kedysi tiež rybárom. Jeho matka počas manželstva nechodievala s ním (s nami) na rybačky. Maximálne jej otec. A len na okraj, chodiť na súkromné rybníky si nedovolia často ani dospelí rybári pretože je to relatívne nákladné, ale určite nie nevyhnutné pre potešenie z tejto záľuby.

Alebo...

„Z vyjadrení odporcu nepriamo vyplýva (pozn. toto je úžasné konštatovanie), že nemá záujem o deti a taktiež nemá záujem deti podporovať a rozvíjať v ich záľubách (pozn. citát som gramaticky upravil, boli v ňom drobné chyby).“ Tu treba vysvetliť, že som namietal tvrdenie matky, ktorá prezentovala, že mesačne platí na synovu športovú aktivitu – členstvo 80 Eur/mesiac. Mimochodom členský poplatok je 5 Eur/mesiac. Takže pokiaľ chcem vedieť skutočnú sumu, tak pre pani JUDr. Zvolenskú z toho celkom jasne nepriamo vyplýva, že som ako otec celkom zlyhal.

A tiež...

„Za posledných 5 (päť) rokov sa odporca s mal. deťmi cielene, v rovine stráviť spoločne čas, nestretol.“ A nižšie pokračuje: „Odporca sa teda posledných 5 (päť) rokov s mal. deťmi vôbec nestýka, t.j. ani v čase, keď by sa mal styk realizovať (každý druhý víkend, časť letných prázdnin a vianočných sviatkov), odporca žiadnym spôsobom neprispieva nad rámec výživného,...“

Áno je to pravda. Keď však už pani JUDr. Zvolenská napíše „A“, ja si dovolím napísať „B“. Pozabudla napísať aj o prvých dvoch rokoch, kedy si „odporca“ pre deti chodil a nie vždy ich od matky aj dostal. Chodil s nimi na dovolenky a výlety. Kupoval im darčeky k sviatkom či Vianociam. A zrazu sa niečo stalo a ... Počas celých týchto piatich rokov som  deťom neustále ponúkal stráviť spoločne čas, ktorý mi bol určený. Nikdy som ich prítomnosť neodmietol a ani dnes neodmietam. Vybrali si sami. Nechceli sa so mnou stretávať a už vôbec nie tráviť so mnou akýkoľvek čas, ktorý mi bol pridelený ako „len“ otcovi. Rozhodol som sa, nebrať deti nasilu, pokiaľ samé nechcú. Nikdy som si pre deti neprišiel s policajnou hliadkou či kurátorkou, aby mi ich pomohli „eskortovať“. Ako však prinútite deti, aby „chceli“, keď to nechce ich matka? To čo spôsobila výchova matky našich detí sa nazýva „syndróm zavrhnutého rodiča“. Predpokladám, že sa s tým celkom určite stretla navrhovateľka a aj pani JUDr. Zvolenská, aj keď ona možno len v teoretickej rovine. Pokiaľ by pani doktorka mala záujem, rád jej zašlem kompletnú 5 ročnú korešpondenciu „opovrhnutia hodného“ otca, ktorú „odporca“ vlastne viedol takmer výlučne jednosmerne s deťmi, vychovávanými v  duchu kresťanskej lásky, milujúcou matkou.

A ešte...

Za absolútnu bezočivosť a nehoráznosť však považujem nasledovné: „Daňový bonus si navrhovateľka neuplatňovala ani neuplatňuje, čoho dôkazom je súdu odovzdané ročné zúčtovanie a to vzhľadom na skutočnosť, že toto zvýhodnenie si uplatňoval odporca. Keď navrhovateľka mala záujem o zmenu, reagoval negatívne s odôvodnením, že „on platí výživné!“ Už od roku 2009 som si ho neuplatňoval, čo by pani JUDr. Zvolenská celkom určite vedela, pokiaľ by len trochu chcela. Práve preto, že deti boli zverené matke, nebol dôvod, aby som ho poberal. Čo by ma však zaujímalo viac, je: „reagoval negatívne s odôvodnením, že „on platí výživné!“, ktoré sa tu spomína. Neviem totiž o ničom podobnom, aj vzhľadom k vyššie uvedenému, ale možno mám len zlú pamäť...

Občas, keď niekto urobí nejakú nehoráznosť či nehanebnosť, zvykne sa hovoriť medzi pospolitým ľudom niečo v duchu: „...že ťa hanba nevyfacká...“ Myslím, že poniektorí ľudia by boli „viacej bití ako sýti“...

Vo vyjadrení navrhovateľky, pod ktorým je podpísaná JUDr. Zvolenská je toho ešte oveľa viac, čo by sa dalo spomenúť. Napríklad, že jej klientka si „musela“ zabezpečiť nový domov (mimochodom odišla z neho dobrovoľne, za lepším životom a vzala so sebou aj „jej“ deti, s čím som nikdy nesúhlasil), že moja partnerka už v súčasnosti môže pracovať a  tak môže zvýšiť príjem domácnosti, ... Samozrejme vždy je tam to spomínané „A“, ale „B“ akosi chýba. To by musela spomenúť aj to, prečo sa diali a dejú veci „A“, nuž a to by vrhlo celkom iné svetlo do podobných pochmúrnych konštatovaní a samozrejme aj na jej klientku – navrhovateľku – matku v jednej osobe.

V podstate „motto“ celého pamfletu je vykresliť súdu „odporcu“ ako nezodpovedného, ľahostajného, nemilujúceho, necharakterného otca, ktorý nechce finančne podporovať duševný či fyzický rozvoj detí, alebo len minimálne. Nuž čo, pani JUDr. Zvolenská je okrem vynikajúcej právničky zrejme ešte lepší psychológ. Osobne by ma zaujímala celkom jednoduchá odpoveď, na celkom jednoduchú otázku. Prečo sa tak ten „zlý“ otec bráni styku s deťmi, čo mu deti vlastne urobili, že podľa pani JUDr. Zvolenskej „on“ nemá záujem? „Ona“ zrejme odpoveď pozná...

V žiadnom prípade netvrdím, že JUDr. Zvolenská padla na úroveň jej klientky, že by ona sama bola podobná svojimi postojmi a konaním, ako navrhovateľka. Zrejme ja stojím na nesprávnej strane. Rozhodne od podobných ľudí sa celý život snažím držať čo najďalej, pretože....

Kedysi, keď som sa rozhodoval kam na VŠ, lákalo ma právo a dokonca aj psychológia. Dnes som rád, že možnosti prijatia na takéto štúdium boli obmedzené. Žiadne konexie ani členstvo v strane. Dnes som rád, že tomu tak bolo, pretože ráno keď vstanem, môžem sa s kľudným svedomím pozrieť do zrkadla bez toho, aby mi zdvihol žalúdok a prišlo mi nevoľno. Verím, že sú aj takí právnici a psychológovia, ktorí nemajú problém pozrieť sa do zrkadla, pretože vedia čo je minimálne etika a morálka. Ja viem o dvoch, ktorých pomoc som využil či využívam aj v tomto čase. Nie je to mnoho, ale vďaka aj za to málo... Aspoň môžem stále veriť, že slušnosť ešte nevymrela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?