Otec, alebo len platca výživného? (II. časť)

Autor: Zdenek Ručka | 30.5.2016 o 8:53 | (upravené 2.6.2016 o 7:04) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  1008x

„Určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.“

Dnes by som si dovolil nadviazať na minulý blog, týkajúci sa procesu zvýšenia výživného. Rád by som sa zameral na argumenty matky - navrhovateľky a na „chápanie“ práva – zákona v podaní sudkyne (nabudúce aj kurátorky či právnej zástupkyne).

Len pre malé zopakovanie. Žijem s partnerkou a malým 2,5 ročným synom. Jej príjem spolu s rodinnými prídavkami na nášho syna je cca 227 Eur mesačne. Môj príjem bol v tomto čase takmer rovnaký ako mojej exmanželky pred zaslaním žiadosti o zvýšenie výživného. Moja exmanželka navrhla zvýšiť výživné o 125% (omyom som pôvodne uviedol 150%, ospravedlňujem sa). Môj plat vzrástol o cca 40% oproti obdobiu, kedy mi súd určil výšku výživného a žil som sám – bez partnerky a malého syna.

Už na prvom vypočutí sa udiala zaujímavá vec. Na otázku súdu, či a o koľko som ochotný pristúpiť na zvýšenie výživného som odpovedal, že nevidím dôvod na to, aby som neplatil zvýšené výživné a budem súhlasiť s jeho zvýšením do 40% oproti pôvodnému. Teda pomerne k zvýšeniu môjho príjmu a aj napriek tomu, že mám malé dieťa a partnerku na rodičovskej. Súd sa teda obratom pýtal navrhovateľky, či by súhlasila s takýmto zvýšením. Súhlasila okamžite, čo ma prekvapilo, pretože bola ochotná ponížiť „oprávnené“ náklady na deti zo 125% (omyom som pôvodne uviedol 150%, ospravedlňujem sa) na 40%. Malo to jeden háčik. Moja exmanželka chcela toto zvýšené výživné doplatiť spätne za 2 roky. Dá sa požiadať o doplatenie výživného aj spätne, pri splnení istých náležitostí dokonca až za 3 roky. Sudkyňa však dala najavo, že táto požiadavka je neopodstatnená a tak navrhovateľka nesúhlasila „len“ so zvýšením o 40% bez spätného doplatenia. Je tu ešte jedna vec, ktorú treba spomenúť a to, že navrhovateľka nežiadala spätne doplatok za tri roky – čo zákon umožňuje, ale len za dva. Na prvý pohľad je to celkom milé gesto. Možno by sa to dalo takto chápať, keby som v tom danom roku nebol takmer ¾ roka bez práce. Bolo by to trochu zvláštne žiadať teda doplatok aj za tento rok, alebo za 2 a ¼ roka. Samozrejme, aj napriek tomu som výživné platil, nežiadal o jeho zníženie, aj keď som istý čas ani nepoberal žiadne dávky od štátu. To len na okraj...

Toto pojednávanie prebiehalo štandardne, ako to už býva. Matka uviedla... Otec uviedol... Prvá celkom úsmevná vec nastala, keď sa sudkyňa JUDr. Hanzlíková, snažila dozvedieť, aký je vlastne navrhovateľkin príjem, keďže ten ňou vydokladovaný, je len o málo vyšší ako deklaruje mesačné náklady na deti (to ešte súd netušil aké má ďalšie náklady na iné záväzky). Vtedy si matka „uvedomila“, že vlastne má ešte ďalší príjem, len ho „pozabudla“ uviesť. Samozrejme neurobila to vedome... Súdu klamať sa predsa nepatrí, snáď len nevedomky.

Druhá fáza obhajoby jej návrhu na zvýšenie výživného spočívala v odôvodnení všetkého možného aj nemožného. A tak som sa ako otec dozvedel, že jedno z našich detí navštevuje „výberovú triedu“, o ktorej škola ani netuší, že takú má. Tiež, čo všetko musí zabezpečovať pre naše dieťa, aby malo kvalitné vzdelávanie. Sekla sa len asi 5 násobne, samozrejme nechtiac... Zrejme pod tlakom udalostí a každodenného stresu. Alebo sa sekla škola, keďže ani nevie o tej výberovej triede, ktorá sa u nich nachádza.

Žiaľ podobne prestrelila aj pri našom druhom dieťati. A žiaľ, opäť smerom nahor. U školských potrieb asi 10 násobne. Pri krúžkoch a iných záľubách jej výpočty „takmer“ sedia... Teda, ak sa bavíme o cca 50% (ne)presnosti. No čo, stáva sa...

Samostatná celkom „úsmevná“ téma sú pokladničné bločky, ktoré matka trpezlivo zbierala, lepila a zoraďovala. Skutočne mravenčia práca. Hlavne ak si spomeniem, koľko asi námahy muselo dať robiť predvianočné nákupy a doložiť aj tieto bločky do nákladov, napriek tomu, že prvé konanie bolo viac ako mesiac pred týmto hektickým časom a vianočná výzdoba bola maximálne tak v nákupných centrách. Že navrhovateľka vydokladovala bločky na oblečenie od veľkosti „S“ po „XXL“, som spomínal už minule.

Na základe podobných skutočností som sa snažil „ctenému súdu“ preukázať tieto disproporcie matkinho účtovníctva. Keďže podľa platnej legislatívy „určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa." Odpoveď súdu ma však prekvapila a to dosť nemilo. „Súd nepovažuje za potrebné jednotlivo hodnotiť náklady na deti, napriek námietke otca a v rámci komplexných nákladov to súd nepovažuje za zásadné,“ čítam v rozsudku OS Trnava. Veci, na ktoré som poukazoval síce zmienené v rozsudku sú, ale iba ako otcove vyjadrenie. Súd nepokladal za dôležité venovať sa takýmto marginálnym veciam – v bežnej reči, „somarinám“.

Ako som tiež spomenul, žijem s partnerkou, ktorá sa chystala do práce, pretože chcela prispieť na chod našej spoločnej domácnosti. Malo to však jednu podmienku a to, že si náš syn zvykne v škôlke, keďže nemal ani 2,5 roka. Mladého muža sme od 1/2016 začali vodiť do škôlky na 4 hodiny 3x do týždňa. Prečo to všetko spomínam? Hneď vysvetlím. Na pojednávaní, ktoré bolo koncom 1/2016 navrhovateľka – exmanželka – matka našich detí v jednej osobe, vyrukovala s argumentom, že náš finančný rozpočet sa radikálne zvýši. Samozrejme 3x do týždňa na 4 hodiny mal zvýšiť rodinný príjem o „neuveriteľnú“ sumu. A čuduj sa svete, ctená pani sudkyňa do rozsudku napísala, citujem: „...je predpoklad, že v krátkom čase nastúpi maloletý do MŠ a nepochybne partnerka otca bude dosahovať vyšší príjem ako je rodičovský príspevok...“ Je to pre mňa celkom (ne)pochopiteľné. Mala by nastúpiť - mala by mať vyšší príjem, ale nenastúpila - nemá vyšší príjem. Osobne to považujem za mierne „faux pas“ v podaní pani sudkyne so zvláštnym zmyslom pre pravdu a spravodlivosť, ktorá sa zrejme mimo svojej hlavnej činnosti, venuje aj víziám do blízkej budúcnosti – žiaľ a na moje sklamanie, s neveľkým úspechom. Náš syn si zvyká v škôlke len pomaly, partnerka do práce teda nenastúpila. A od 1/2016 prešlo už niekoľko mesiacov, kedy sa príjem našej domácnosti, podľa pani sudkyne mal zvýšiť, ale nezvýšil. Tento stav môže trvať ďalších niekoľko mesiacov, čo ale pani sudkyňu určite nezaujíma.

Na jednej strane predstaviteľka justície pozerá do budúcnosti a na takomto základe vynesie rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorý z môjho pohľadu laika  nie je celkom v poriadku. Na druhej strane navrhovateľka – exmanželka – matka našich detí v jednej osobe pri svojej dokonalosti pozabudla na niečo, čo by pani sudkyňa zrejme tiež mohla vyhodnotiť ako blízku budúcnosť. Sama totiž zabudla uviesť na pojednávaní 28.1.2016, že od 1.2.2016 nastupuje na čiastočný úväzok do ďalšieho zamestnania a od 16.2.2016 následne ešte do ďalšieho. Jej príjem sa tak zvýšil, odhadujem o 30 – 40 % oproti deklarovanému. V rozsudku v mene Slovenskej republiky sa žiadna takáto blízka budúcnosť samozrejme nenachádza. Veď prečo aj?

Nabudúce si dovolím pokračovať ďalšími „pikoškami“ zo súdnej siene. Nie, že by som bol nadšeným pisateľom blogov, len už nechcem byť len ticho a tváriť sa nezúčastnene. Chcem poukázať na pokrivenú spravodlivosť nášho systému, ale aj na zástupcov tohto systému, ktorí sedia na svojich teplých stoličkách a vychutnávajú si svoju nedotknuteľnosť. Na právo z pohľadu otca – platcu výživného, ktorému nie je dopriate vychovávať vlastné deti, ktorého vlastné deti ignorujú ako rodiča a dovolím si napísať, pohŕdajú ním. Prečo tomu tak je...? Odpoveď sa dá nájsť už v publikovaných blogoch.

Nabudúce by som rád napísal o dôležitosti mať okrem iného, aj správneho právneho zástupcu, ktorému nerobí problém používať lož ako pracovnú metódu. Veď pre svojho klienta, za jeho peniaze a za jeho „pravdu“...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?