Boj s veternými mlynmi – takmer na záver.

Autor: Zdenek Ručka | 19.5.2016 o 7:36 | Karma článku: 5,27 | Prečítané:  619x

Je naivné si myslieť, že jeden rodič dokáže zastúpiť toho druhého - chýbajúceho. A pokiaľ je to predstava práve takéhoto rodiča, je to celkom zvrátené a choré.

 

Milí čitatelia,

po niekoľkých príbehoch, ktoré som vám ponúkol, dovolil by som si nateraz ukončiť písanie o strastiplnej ceste muža – otca, ktorý bojoval proti skostnatenému, zvrátenému až chorému systému. Proti systému, ktorý umožnil jeho exmanželke, vyčleniť ho zo života ich detí. Dovolím si dokonca napísať, že jej v tom svojím konaním a prístupom aktívne napomáhal v mene „najlepšieho záujmu dieťaťa“, napriek tomu, že  ani len nevedia čo je to „najlepší záujem“. Celá byrokratická mašinéria nášho systému včítane súdov, ODSPODu a ďalších patrí niekam na perifériu minulosti a nie do centra dnešnej doby, ktorú žijeme. Nekompetentnosť, nemorálnosť a korupcia sa stali súčasťou týchto inštitúcií a jednotlivec je pre ne len nepodstatné „nič“. Ľudia platení z našich daní si navzájom kryjú svoje pokrivené charaktery, či už sú to sudcovia - z ktorých mnohí asi ani nepostrehli, že bol nejaký rok 89, kurátori, psychológovia,... Prvoradé je pre veľkú väčšinu z nich, mať teplé miestečko v kancelárii so svojou stoličkou a vedomie, že každý mesiac si zarobia svoje menšie či väčšie peniaze. Nezáleží im na tom, kde je pravda. Tá často leží niekde v prachu a pošliapať ju môže každý darebák a luhár  bez akýchkoľvek zábran a morálnych zásad. Na zodpovednosť nie je volaný vinník, ale ten, kto nemá konexie na patričných miestach alebo je mu cudzie uchýliť sa k takýmto praktikám a konaniu, pretože stále verí na nejakú vyššiu moc.

Celý tento príbeh, ktorý som sa snažil popísať však stále neskončil. Pokračuje ďalej aj v súčasnosti. Momentálne návrhom na zvýšenie výživného, či vecami, ktoré sa diali v poslednom roku, v súvislosti s deťmi a ešte stále spoločným majetkom. Aj to patrí do celej tejto mozaiky a verím, že sa s odstupom času vrátim aj k týmto témam.

Veci, ktoré som doposiaľ opisoval, prezentujem ako pravdivé a mám na to svoje dôvody. Niektoré príbehy možno vyvolávajú otázky, či sa skutočne niečo podobné mohlo diať. Moja odpoveď je jednoznačná. Dialo a deje sa to denne a je to všade okolo nás. Niektorí len nevidia, iní vidieť nechcú. Každý z nás má v okolí niekoho, kto prišiel alebo prichádza o deti. A pozná deti, ktoré stratili či strácajú jedného z rodičov. Je naivné si myslieť, že jeden rodič dokáže zastúpiť toho druhého - chýbajúceho. A pokiaľ je to predstava práve takéhoto rodiča, je to celkom zvrátené a choré.

Ďakujem za diskusné príspevky k blogom, vážim si ich, či už boli pozitívne alebo negatívne a chcem veriť, že nejaká nádej existuje pre každého, kto v živote niekoho blízkeho stráca...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?