Boj s veternými mlynmi – príbeh piaty: „Zvrátená opičia láska“

Autor: Zdenek Ručka | 17.4.2016 o 14:32 | Karma článku: 6,28 | Prečítané:  1091x

V záležitosti detí to znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve" a tiež "byť výlučným architektom duše svojho dieťaťa".

Dnešný príbeh, či skôr jeho názov vystihuje množstvo iných príhod a príbehov, ale jednoznačne k tomuto patrí snáď najviac. Párkrát som sa s týmto slovným spojením stretol ešte počas manželstva, nikdy som však presne nevedel čo všetko „opičia láska“ v sebe zahŕňa a čo presne znamená. V súčasnosti mám v tomto celkom jasno. Dovolím si zacitovať z nemenovaného zdroja, pretože tento popis je veľmi zrozumiteľný a lepšie sa to snáď ani napísať nedá:

„Negatívom takejto lásky je, keď matka uspokojuje prostredníctvom dieťaťa v prvom rade svoje potreby. Svoju materskú "rolu" berie ako poslanie, cez ktoré sa môže realizovať a dokazovať (sebe aj okoliu), že je jednoducho skvelá a nesmierne starostlivá matka, ktorá sa pre svoje dieťa bez váhania "obetuje". Veď chce pre svoje dieťa len to najlepšie, bez ohľadu na okolnosti.

V našej spoločnosti je takýto "model materstva" veľmi oceňovaný, takáto matka glorifikovaná a teda takejto matke jej činy skutočne prinášajú uspokojenie.
Často si však pritom vôbec neuvedomuje, že svojou prehnanou láskou a pozornosťou dieťa spútava, bráni mu v prirodzenom vývoji a vedie ho k pasivite a apatii.

Takáto matka proste odmieta fakt, že osobnosť jej dieťaťa a jej osobnosť sú dva samostatné a jasne diferencované subjekty. V skutočnosti je takáto matka nezrelá, má len obmedzené spektrum na klasifikáciu okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií. Tie majú skôr archaický charakter, napr. vlastniť všetko, rozhodovať o všetkom, zvíťaziť na celej čiare. V záležitosti detí to potom znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve" a tiež "byť výlučným architektom duše svojho dieťaťa".

Takáto matka tiež veľmi často vstupuje a zasahuje aj do osobného života svojho potomka. Zákaz alebo lustrovanie kamarátov, partnerov a spoločné trávenie času s mladými, keď by pár mal byť osamote, je ďalším typickým znakom matiek, ktoré imaginárnu pupočnú šnúru jednoducho odmietajú odstrihnúť.
Sociálna izolovanosť, nedostatok osobného priestoru a premrštené prejavy lásky môžu osobnosť dieťa poznamenať do takej miery, že ho rozhodujúcim spôsobom poznačia na celý život.“

Tu by som už nadviazal na predchádzajúce príbehy a rozviedol do širších súvislostí ten dnešný. Popíšem v ňom dve udalosti, ktorých základom je okrem iného aj „opičia láska“. Dokonca z môjho pohľadu „úplne zvrátená“.

Otec, tak ako mu vytýčil ctený súd v rozsudku šiel vziať deti k svojej exmanželke na spoločný víkend. Že nie je všetko v poriadku, zistil už počas telefonátu, pretože mal prísť pre deti k ich bytu a nie ako zvyčajne na parkovisko vedľa bytovky. Keď mu otvorili dvere situácia sa razom vyjasnila. Matka detí bola na chodbe, v pyžame a v polohe, ktorá naznačovala, že nie je zdravotne fit. Ozvali sa gastro problémy z minulosti. Spomínaný otec sa ponúkol pomôcť v rámci svojich možností – naivný ako vždy, že si vezme začiatkom týždňa dovolenku a nechá deti u seba so servisom v rámci školy a krúžkov. Odpoveď sa dala predpokladať: „Nie je treba, poradím si sama“, odvetila jeho ex, ktorá vyzerala, že má v tom čase problém hlavne sama so sebou. „V nedeľu sa ozvem a dohodneme sa čo a ako“, opätovne potvrdil ponuku otec. Víkend prešiel veľmi rýchlo, vlastne ako každý spoločný. V nedeľu pri návrate detí domov, im dvere otvorila matka detí, ktorá síce vyzerala lepšie ako pred dvoma dňami, ale určite nebola zdravotne celkom v poriadku. Otec zopakoval ochotu nechať si deti u seba, kým sa nezotaví...samozrejme neuspel. Diagnóza matky nebola tragická, mnoho ľudí ma podobné problémy...nepoznám však nikoho, kto by nebol aspoň týždeň hospitalizovaný v takomto prípade a nedostával adekvátnu liečbu na nemocničnom lôžku. Táto žena však patrila zrejme k výnimkám...kamarátka – lekárka jej vybavila liečbu „ambulantne“...ak sa to vôbec dá pomenovať prívlastkom „ambulantne“.

O nejaký čas neskôr sa otec snažil počas „nepárneho víkendu“ dovolať svojim deťom. Telefón zdvihla ich matka a so zatiahnutým hlasom mu oznámila, že je v nemocnici. Po úraze, počas víkendu, jej museli operovať končatinu. Otec detí okamžite ponúkol pomoc. Keďže ošetrujúci lekár bol jeho dobrý známy, rýchlo zistil, že operácia dopadla dobre a všetko by malo byť v budúcnosti v poriadku, bez nejakých vážnych následkov. Samozrejme túto dobrú správu oznámil svojej ex. Reakcia však bola celkom iná ako očakával. Nie, nečakal poďakovanie či prípadné slzy dojatia...ale ani na strohú vetu v zmysle „nikto sa neprosil o tvoju pomoc“...nuž čo, stáva sa. A čo deti? Nie, nezostali bez svojej matky ani o hodinu dlhšie ako to bolo nevyhnutné. Matka podpísala reverz a rýchlo sa ponáhľala do svojho obydlia za deťmi. Veď reálne hrozilo, že ak by zostala nejaký deň v nemocnici, tak by ich otec mohol byť s nimi dlhšie ako dva dni počas dvoch týždňov. Uznajte, predstava, že by starostlivú matku čo i len na pár dní nahradil nejaký ich „nezodpovedný“ otec...noooo, celé zle...

A na dôvažok ešte doplním aj niečo z toho nasledujúceho víkendu, kedy už matka bola v teple svojho domova, síce ubolená a obmedzená pohybom, ale šťastná, že sú pri nej jej ratolesti – jej majetok. Otec prišiel ako vždy vziať deti na víkend.  „My chceme zostať s maminou doma, pretože sa musíme o ňu starať", povedalo staršie, asi 10 ročné dieťa. „Budeme jej variť čaj, pretože sama to nezvládne", pokračovalo. Ich odpoveď by bola za iných okolností možno celkom logická. Avšak v tomto prípade zrejme nie. Samozrejme hrdá matka okamžite vycítila príležitosť, ako využiť svoj momentálny handicap vo svoj prospech tak, aby nemuseli deti stráviť víkend s otcom...

Hmmmm...keď tak premýšľam, pokiaľ by sa mne také niečo stalo, asi by som bol sebec a chcel byť sám, len tak oddychovať a liečiť sa. Najmä ak viem, že o deti je a bude postarané...ale ja som len obyčajný muž. Neobyčajná matka situáciu vyrieši celkom inak. Bude bojovať s bolesťou a pritom si naloží na ramená ešte viac ako bežne. Samozrejme bez „postranných úmyslov“.

Spomínaný muž, teda okrem iného, raz opäť strávil víkend bez detí, ktoré mali potrebu starať sa o svoju ubolenú matku. Predpokladám, že celé okolie – najmä to mienkotvorné, ktoré vnímalo tieto udalosti sa len utvrdili v tom, že  je to jeden nezodpovedný, bezcharakterný a cynický egoista, ktorý nechal deti s ich matkou v čase, keď sa sotva dokázala postarať sama o seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?