Boj s veternými mlynmi – príbeh tretí: „Choré dieťa“

Autor: Zdenek Ručka | 3.4.2016 o 14:34 | Karma článku: 6,59 | Prečítané:  904x

Ak máte správnych ľudí na správnych miestach, môžete klamať koľko len chcete. Vtedy nič nebráni tomu, aby sa lož stala pravdou. A ako sa v jednej pesničke spieva: „...pravda víťazí...“. Škoda však, že tá pokrivená...

Naposledy som popisoval spôsob ako sa dá bezostyšne „bojovať“ o svoj majetok – o deti. Ten kto to neprežil, ťažko pochopí komplikovanosť situácie rodiča, ktorý je „ten druhý“. Ktorý má nárok „starať“ sa o deti a vychovávať ich len podľa predstavy toho „zodpovednejšieho“ rodiča. Ak sa zamyslíte nad tým, čo asi prežívajú deti, ak im jeden z rodičov neustále opakuje svoju pravdu, motivuje ich rôznym spôsobom, často na hranici zdravého rozumu, ťažko dospejete k záveru, že to nebude mať následky v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Čo asi deťom „šrotuje“ v ich detských mysliach, ak počúvajú nezmysly o ubližovaní, ktoré sa síce nekonalo, ale ony to nevedia reálne zvážiť? Ak systematicky počúvajú „pravdu“ o otcovi, ktorý nemá o ne záujem, pretože je s nimi len každý druhý víkend. Kto im vysvetlí, že o tom rozhodli iní s výdatnou pomocou ich milujúcej matky? Je to skutočne ťažký a nerovný boj. O to viac, že naša spoločnosť je nastavená v duchu, že deti prioritne patria matke. A otec...? Niekde na konci celého reťazca.

Ponúknem vám ďalší z príbehov už spomínaného muža – otca. Posuniem jeho rozprávanie o kúsok ďalej a nadviažem na tie predchádzajúce. Na príbehy muža – otca, ktorý postupne prichádzal o svoje deti. Osobne si myslím, že to všetko nebola náhoda, ale presne naplánovaná postupnosť rôznych „podpásoviek“ ich matky voči nemu a deťom s jasným cieľom. Vymazať otca z ich života.

Keďže „škrečok“, ktorého deti považovali za nového člena domácnosti sa ako návšteva u otca detí nepresadil, život išiel ďalej. Čas pomaly a isto plynul. Otec sa snažil s deťmi tráviť čas zmysluplne a podľa možností, ktoré mal. To znamená, každý víkend, ktorý dostal k dispozícii. A to nielen od „cteného“ súdu, ale tiež od manželky. To, že súd určí, kedy  má otec „právo“ tráviť čas s deťmi, neznamená automaticky, že tomu tak aj bude. Matka si napríklad urobí program s deťmi počas víkendu, ktorý majú byť s otcom – výlet alebo oslava. No a čo? Veď je to v zájme maloletých... Logicky z toho vyplýva, že zrejme ponúkne víkend na výmenu...možno...teda skôr nie. Alebo môžu deti ochorieť. Ak je to niečo vážnejšie, tak prevážať deti tam a späť nie je ideálne riešenie. Ak je to bežná nádcha či nachladnutie, situácia je iná...ale len na oko. A o tom je aj dnešný príbeh. O tom, že ak jeden z rodičov nechce, tak ten druhý si príliš nepomôže...a opäť ťahá za kratší koniec.

Jeden z víkendov, ktorý mal otec stráviť s deťmi, mu matka detí oznámila, že jedno z detí je choré – malo zvýšenú teplotu, ak si spomínam na slová otca. Dokonca ho choroba zlomila v piatok, teda v deň, kedy mali ísť k otcovi. „Malý je chorý a zostane cez víkend doma“, oznámila otcovi jeho v tom čase ešte stále manželka. „V poriadku, ak je to tak, nech sa lieči, prídem pre druhého chlapca a urobíme si víkend vo dvojici“, odpovedal otec do telefónu. „Noooo, to rozhodne nie...keď nepôjde jeden, tak ani druhý“, kontrovala matka okamžite a dodala: „Snáď by si nechcel rozdeliť naše deti?“. „To je ale predsa nezmysel“, nedal sa otec a pokračoval: „Aký má význam, aby choré dieťa zostalo spolu s tým zdravým?“, pokračoval vytrvalo. „Povedala som, že pokiaľ jeden zostáva doma, tak druhý tiež. A keďže má malý teplotu, tak zostanú so mnou“, pokračovala starostlivá matka. „Dobre, nech zostanú cez víkend u teba. Takže si vymeňme víkend a ja si pre ne prídem ten budúci“, navrhol riešenie otec. „Tak to teda nie...tvoj víkend je párny, takže budúci je môj“, zaklincovala matka celý telefonát a dodala: „Ak chceš, môžeš ich prísť pozrieť, ale zostanú so mnou“ a zložila telefón, do ktorého hučala ako motorová píla a samozrejme pred deťmi, ktoré počul otec cez matkin telefón. Otec teda zašiel po nejaké ovocie a šiel za deťmi aspoň na krátky čas...

Pred ďalším párnym víkendom...telefonát. Manželka otcovi detí oznámila, že práve ochorelo druhé z detí a teda zostanú s ňou. Rovnaká diagnóza, rovnaký scenár...samozrejme žiadna výmena víkendu, ten jeho predsa „vyčerpala zvýšená teplota detí“ a starostlivý prístup matky znemožnil prípadnú výmenu... A samozrejme na záver tohto celého treba dodať, že otec dostal ďalšiu mínusku od celého svojho okolia. Pretože deti zostali s matkou, ktorá sa starala o ich zdravie a obetovala svoj voľný víkend v ich prospech a otec si „užíval“ slobodu a voľný víkend, pretože sa detí vlastne „zbavil“. Presne takto celú udalosť vnímalo jeho okolie.

Čo teda zostávalo otcovi? Čo mal vlastne robiť aby neublížil deťom? Ako sa mal brániť pred znevažovaním ich matkou a zrakmi jeho maloletých detí? Nie je veľa možností...

Podal žiadosť na predbežné opatrenie, ktorým žiadal súd o zabránenie voči podobným praktikám matky. Prišlo veľmi rýchlo a súd mu dal za pravdu. Myslíte si, že to bolo jeho víťazstvo? Omyl. Matka sa rozhodla nerešpektovať toto predbežné opatrenie, voči ktorému sa odvolala na vyšší súd. Uviedla, že nič hrozné sa vlastne nestalo, že ona je ochotná, nápomocná, ústretová, že nikdy nebránila a nebráni tomu, aby deti trávili čas so svojím otcom... a ...krajský súd zrušil predbežné opatrenie toho okresného... Čo dodať? K tomuto všetkému je nutné počítať s časom, ktorý opätovne uplynie do rozhodnutia súdu a množstvom ďalších poloprávd a lží, ktorými matka neustále dopuje deti, o otcovi, ktorý je vlastne veľkým bremenom a príťažou pre ňu a samozrejme pre „jej“ deti. A prípadné sankcie voči rodičovi, ktorý si dovolí podobné správanie? Takmer žiadne, veľmi chabé a ľahko spochybniteľné. Stačí sa tváriť, že to všetko je v záujme detí  rozhodne v tom nie žiaden iný úmysel. Formálne síce existujú, ale ich využitie v reálnom živote – minimálne. A pokiaľ by sa aj uplatnili na jedného z rodičov, je to opäť len voda na jeho mlyn. Ľahko vysvetlí svojim ratolestiam, že im ten druhý rodič zas a znova ubližuje...

Žiaľ, takto funguje spravodlivosť na slovenský spôsob. Ak máte správnych ľudí na správnych miestach, môžete klamať koľko len chcete. Vtedy nič nebráni tomu, aby sa lož stala pravdou. A ako sa v jednej pesničke spieva: „...pravda víťazí...“. Škoda však, že tá pokrivená...tá skutočná je často len zbožným prianím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?