Manželská hra na „mačku a myš“...

Autor: Zdenek Ručka | 13.3.2016 o 14:00 | Karma článku: 6,29 | Prečítané:  1009x

A ponaučenie z tohto príbehu? Niečo v duchu, že podobné hry bývajú súčasťou života vo dvojici. Je však dôležité, aby sa nakoniec nezvrhli a nedostali za „bezpečnú“ hranicu, kedy je obtiažne vrátiť veci či udalosti späť.

Príbeh muža, o ktorom som písal naposledy nebol vôbec veselý, hlavne keď rozprával o deťoch, o ich momentálnom (ne)vzťahu s ním, za ktorým videl najmä bývalú ženu. Čakal som, že spustí paľbu nepekných vyjadrení o „bývalke“, že je v ňom hnev, ktorý si potrebuje vyventilovať...no nestalo sa. Neviem, či je to tak vždy, ale tento chlapík hovoril o nej slušne a dovolím si napísať, že s úctou. Žiadne nadávky a urážky. Aj to ma presviedčalo stále viac o tom, že jeho príbeh má reálne základy a začínal som mu veriť viac a viac. Spomínal, že bola pracovitá, priateľská k iným ľuďom, ochotná pomôcť takmer kedykoľvek. Prišiel však čas, kedy sa niečo zlomilo a zmena bola radikálna, najmä vo vzťahu k nemu a k životu, ktorý žili.

Nedá mi nespomenúť historku, ktorá mi utkvela v pamäti ako jedna z mnohých - celkom úsmevná. Žiaľ, tie ostatné by som takto určite nepomenoval – nakoniec, dostanem sa aj k nim.

Jeho manželka mala nejakú kamarátku z mladosti, ktorá už niekoľko rokov žila kdesi v Taliansku, neďaleko známeho letoviska. Keďže občas ona navštívila Slovensko, tak recipročne aj jeho žena zavítala k nej resp. spoločne celá rodina dovolenkovala v neďalekom mestečku blízko piesočnej pláže. Veď čo je pre deti lepšie ako samotné more? Snáď len kombinácia s rozohriatym pieskom. A keďže mali zabezpečenie dovolenky rozdelené, všetko bolo k spokojnosti oboch manželov. Jeho žena našla destináciu – už spomenuté letovisko a na mužovi bolo, zabezpečiť cestu tam a samozrejme späť. Jeden rok sa však jeho žena rozhodla, že dá aj mužovi vychutnať si „pocit“ z výberu dovolenkovej destinácie. Malo to dva dôvody. Prvý, že „ona“ už nechce tráviť čas nad hľadaním miesta spoločného oddychu a druhý, už spomínaný pocit muža, že môže rozhodnúť kam pôjdu na „dovču“ v ten spomínaný rok. Ako mi povedal, jediné po čom túžil v lete, bolo vypadnúť z domu aspoň na týždeň a mať svätý pokoj od bežných starostí a práce. A najmä, aby bol spokojný zvyšok rodiny – hlavne deti.

Nuž čo, prijal túto „náročnú“ úlohu, ale niečo mu hovorilo (vlastne to tušil – či skôr vedel), že nakoniec skončia v Taliansku, na rovnakej pláži ako v minulosti, pretože...kamarátka z mladosti...

Bola to taká hra na „mačku a myš“, ktorej výsledok síce tušil, ale nechcel kaziť radosť svojej manželke. Sadol k počítaču a nahlas uvažoval, čo s načatým letom. Keďže Chorvátsko je samý kameň, v Grécku už boli tiež, skúsil niečo mimo kontinent. „Egypt“, oznámil žene. „Egypt nie...vieš každý tam niekoľko dní hnačkuje“, odpovedala žena. „Turecko“, pridal druhú alternatívu. „Noooo, veľmi ich mentalite nedôverujem“, kontrovala jeho žena. „Tak potom neviem...“, poznamenal on. „Čo tak Taliansko...?“, zaznelo od nej a hra pokračovala ďalej - mačka má myš na dosah. „Môže byť, pozriem niečo na juhu“, obratom vyhŕklo z muža. „Nezdá sa Ti, že je to príliš ďaleko?“, opýtala sa žena a hneď navrhla miesto o niekoľko stoviek kilometrov bližšie. Samozrejme už spomínanú piesočnú pláž s kamarátkou za rohom. Muž vedel, čo bude nasledovať, ale naďalej so „záujmom“ hľadal konkrétne miesto pobytu. Niekoľko klikov na „pécečku“ a z tlačiarne vyberal tri ponuky cestoviek , ktoré našiel v priebehu chvíľky. S „nadšením“ išiel za svojou ženou, ktorá však netušila, že jej hra bola odhalená hneď na začiatku a tak v nej pokračoval. „Toto miesto nie je dobré...je tam síce bazén, ale bude určite špinavý“, zhodnotila prvý mužov výber. „Ani toto nie je celkom v poriadku...je to ďaleko od mora...“, zavrhla druhú možnosť. Tretia mi už s odstupom času nenapadá, ale rozhodne sa neujala. Muž sa rezignovane pozrel na ženu a jeho tvár prezrádzala bezradnosť. Tu mohol pomôcť jedine zázrak...alebo...jeho žena. A tak sa aj stalo – zázrak a jeho žena v jednom, ako z rozprávkovej knihy. Vo chvíli najväčšieho zúfalstva, jeho žena vytiahla zo zásuvky papier formátu A4 a na ňom...ponuka na dovolenku, ktorú mal vlastne nájsť on sám. Myslím, že to muselo byť neuveriteľne „romantické“. Veď čo môže byť lepšie a príjemnejšie ako pocit, že má muž vedľa seba niekoho, kto zabojuje aj za neho, keď už stratil nádej. Muž sa tváril povďačný za pomoc pri riešení „najväčšieho“ prázdninového problému a žena sa cítila skvele, pretože ho „dotlačila“ presne tam, kam chcela.  No...„dotlačila“, asi nie je celkom presný výraz, pretože on presne tušil, kam na dovolenku pôjdu a tiež, že to bude rovnaká pláž ako v minulosti. Neprekážalo mu to, lebo vedel, že na týždeň bude odbremenený od bežných starostí, deti si to užijú v piesku a mori a jeho manželka bude tiež v maximálnej pohode.

Takže, v krátkosti napísané, „mačka chytila myš“. Žena sa vcítila do úlohy víťaza a pochválila svojho muža za vynaložené úsilie. Dala mu na vedomie, že je to on, kto nosí v ich domácnosti nohavice...ktoré si však oblečie, nebolo už celkom na jeho výbere. No čo už, možno v budúcnosti si mali dať repete tejto hry, pri hľadaní riešenia niečoho iného, minimálne však  dovolenky.

Keď som sa trochu zamyslel nad týmto krátkym príbehom v súvislosti s mužovým ďalším rozprávaním, tak mi napadla jedna myšlienka. Zrejme si neuvedomil veľmi podstatnú a dôležitú vec, ktorá sa mu vrátila ako bumerang neskôr. Svojim spôsobom jeho žena s ním manipulovala dlhý čas a v mnohých veciach. Nielen v tých úplne bežných, ale aj v oveľa dôležitejších – čo mu došlo až o niečo neskôr. Teda, lepšie je asi napísať „príliš neskoro“. Na začiatku to tušil, ale nerobil z toho žiadne dramatické závery. Podobné veci sa snažil brať s nadhľadom. Čosi však podcenil. Každá ďalšia udalosť, ktorá sa odohrala v ich domácnosti, naberala šialené dimenzie manipulácie v ich spoločnom  živote.

Najsmutnejšie je, že ten, kto doplatil na podobné praktiky neskôr, boli však ich spoločné deti, rovnako ako aj samotný muž...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?