„V najlepšom záujme dieťaťa“, alebo ako UPSVaR záujem detí hájil...

Autor: Zdenek Ručka | 14.2.2016 o 15:12 | (upravené 15.2.2016 o 0:45) Karma článku: 9,89 | Prečítané:  1491x

Týmto blogom by som rád „poďakoval“  najmä KS Trnava a UPSVaR Trnava, plateným aj z mojich daní za ich snahu konať "objektívne" a najmä v súlade s „najlepším záujmom dieťaťa“ ...

Na záver posledného blogu som načrtol, čo bude v tom dnešnom. Je to síce veľmi zaujímavá téma, ale nedá mi ešte pred ňou nespomenúť aj „mravenčiu“ prácu UPSVaRu v Trnave, ktorý bojoval v mene „najlepšieho záujmu detí“.

Musím napísať, že nemám ťažké srdce ani na jednu z kurátoriek, ktoré „zastupovali“ naše deti. Ich kompetencie sú v celom procese z môjho pohľadu neveľké. Ich snaha o objektivitu chtiac – nechtiac narazí na to, kto z rodičov má aké lakte a hlavne známosti. A tak na základe prežitých vecí môžem pokojne napísať, že sa od nich očakáva naučiť sa prioritne jednu dôležitú mantru o najlepšom záujme dieťaťa v spojení s výškou výživného a s tým si v drvivej väčšine prípadov vystačia. Odrecitujú ju pred súdom a je „vymaľované“. Česť výnimkám.

Na základe minulých blogov, asi netreba písať, kto z rodičov aj tu ťahal za kratší koniec. Toľko na úvod a teraz rýchlo k veci...

UPSVaR je prvá inštitúcia, kde by vám mali poradiť a pomôcť, pretože matka vašich spoločných detí vám cielene obmedzuje stretávanie s nimi vysoko sofistikovaným spôsobom (o tom v budúcom blogu). Po príchode na kuratelu, rozpoviete svoj príbeh. Nikto vás neobjíme okolo pliec a nikto nevyroní slzu súcitu v súvislosti so situáciou vás a vašich detí. Sú to profesionáli (bez sarkazmu), ktorí podobné príbehy počúvajú denne. Dostanete základné informácie, nejaký návod ako postupovať a poberiete sa na súd – už som to popisoval v predchádzajúcom článku. Vaše deti dostanú pridelenú pracovníčku úradu – kolíznu opatrovníčku, ktorá sa stáva „hovorcom“ vašich detí. Zatiaľ je to všetko v poriadku, veď kurátorka je nestranná a nenechá sa ovplyvňovať jedným z rodičov, len na základe toho, kto viac narieka...

Druhá fáza je šetrenie pomerov u každého z rodičov. Tiež som už spomenul ako asi prebieha. Ešte stále je to v poriadku, pretože sa v podstate nič nedeje...teda na oko, aspoň v našom prípade...

A tu zrazu, celkom z nenazdajky...telefonát od vašej manželky, ktorá inak s vami nemá potrebu komunikovať. Je jasné, že sa stalo niečo, čo sa vymyká tomu všednému. Do telefónu na vás hovorí zhrozená matka vašich detí a roztraseným hlasom na vás chrlí množstvo nepríjemných slovných spojení. Zatiaľ nechápete o čo jej ide a čakáte čo sa stalo deťom. Po chvíli zistíte, že vaše deti práve prežili, citujem: „najväčšiu traumu vo svojom doterajšom živote“. Nie, nie sú v nemocnici. Nikto ich neuniesol a ani neprežili lúpežné prepadnutie. Je to oveľa horšie. Na šetrení v ich prenajatom byte bola ich kurátorka spolu s kolegyňou. V hlave vám začnú šrotovať myšlienky, ako tie na pohľad príjemné pani zo sociálky, ktoré sa správali u vás úplne profesionálne, vypočúvajú vaše strachom roztrasené deti v kúte ich  izbičky a po byte sa rozlieha detský plač. Nechápete. Posledné slová Vašej manželky sú v duchu, že práve odchádza vypovedať na UPSVaR kde ju predvolali.

Sadáte do auta a uháňate do sídla sociálky s odhodlaním okamžite zakročiť voči takýmto praktikám. Doslova vletíte do kancelárie kurátorky nepremýšľajúc nad racionalitou vecí, ktoré sa mali udiať. Spustíte na ňu paľbu slov a žiadate od nej vysvetlenie...a opäť nechápete...kolízna na vás vyvaľuje oči ako kucúr v Shrekovi – ani ona nechápe, ani  vás a ani veciam, ktoré s ňou chcete riešiť. Po krátkej chvíľke a niekoľkých hlbokých nádychoch, vám rozpovie priebeh návštevy, ktorá trvala tak 15 minút. Deti jej v tom čase ukázali izbu, hračky, pochválili sa bežnými vecami. Čakáte kedy sa prizná k tým nechutnostiam, o ktorých vám hovorila vaša manželka. Opätovne sa snažíte dozvedieť viac o traume vašich detí z tejto návštevy...jej oči už nemajú veľkosť Shrekovho kocúra a opakuje, že nič viac sa nestalo a neudialo. Ste v rozpakoch a zase nechápete. Už podstatne kľudnejší vychádzate z jej kancelárie a vtom vidíte ako  z kancelárie vedúcej oddelenia nejakej pani K., so žoviálnym úsmevom vychádza vaša manželka. Idete smerom k nej a chcete sa dozvedieť, čo sa vlastne udialo pred niekoľkými hodinami. V okamihu, keď vás však vaša vysmiata a dobre naladená žena zbadá,  mení sa jej úsmev na nenávistný pohľad a ona spustí na chodbe inštitúcie krik a výčitky, ako ste práve nehanebne ublížili deťom...čo dodať...zase nechápete.

Všetko však začne naberať jasné kontúry už v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov. Kurátorke, ktorá zastupovala vaše deti je spis odobratý. Oficiálne pre jej zaneprázdnenosť. Medzi štyrmi očami sa však dozviete, že o to požiadala matka vašich detí. Kurátorka zrejme nezdieľala matkin zvrátený názor, že sú deti jej majetkom. Rovnako je možné, že „kolízna" vyslovila názor v duchu, že otec nie je nepriateľ detí a naviac mala snahu veci posudzovať objektívne. No a odporovať matke, ktorá má styky aj na úrade, v ktorom kolízna pracuje, je vopred odsúdené na neúspech. To ale nie je všetko a začína sa ďalšia fáza pomoci sociálky...

Požiadate o pomoc psychológa na UPSVaRe. S návštevou "odborníka" sa stotožní tiež nová kurátorka, ktorá v tomto duchu napíše posudok aj s dovetkom, že nevidí dôvod obmedzovať otcovi styk s deťmi. Cítite aspoň malú spokojnosť, pretože viete, že deti sú úprimné a máte pocit, že sa konečne veci pohnú pozitívnym smerom a pravda sa ukáže v celej svojej nahote. Na vaše prekvapenie do rúk dostanete úplne iný posudok a ....nechápete...

Vysvetlenie je jednoduchšie akoby sa zdalo. Kurátorka odchádza na dovolenku a vedúca oddelenia, už spomínaná pani K. prepíše posudok, ktorý je samozrejme celkom odlišný.

Po niekoľkých sťažnostiach na pani K. máte spoločné stretnutie aj s jej priamou nadriadenou, ktorá  sa okamžite ujme tejto prekérnej situácie. Sedenie dopadne katastrofálne. Pani K. dá do pozoru svoju vedúcu a na vás ako muža - otca, spustí kanonádu arogantných vyjadrení (mimochodom videli sme sa prvýkrát v živote). Kričí v kancelárii ako zmyslov zbavená, pretože „vy“ ste si dovolili sťažovať sa na jej veličenstvo. Nestačíte sa ani poriadne nadýchnuť a pani K. vám oznámi, že vy „ako otec“ nie ste pre ňu nikto. Odchádzate zhrozený, strácate všetky ilúzie, že máte možnosť uspieť aspoň niekde.

Celú vec prešetrovala vnútorná kontrola. Výstup z nej nedostanete, pretože je to interná záležitosť. V súkromnom rozhovore vám na oddelení potvrdia, že pani K. pochybila. Oficiálny list zo sociálky je v duchu, že kontrola prebehla a všetko je v najväčšom poriadku. Celkom úsmevné...

Následne vaše deti predvolajú k psychológovi. Mladá psychologička, slečna S. sa stretne s deťmi. Zo sedenia urobí prvý výstup, ktorý je veľmi pozitívny a vy ako otec opäť cítite, že nie je ešte nič stratené. Konštatuje, že deti sú s vami rady, rady s vami trávia čas, vnímajú vás ako leva – ochrancu rodiny. Je to príjemné, ale trvá to veľmi krátko. Posudok dostane samozrejme aj matka detí. Myslím, že ju nemohol potešiť. O mesiac idú deti opätovne k slečne S. a opäť výstup. Čakáte, že v podobnom duchu a zrazu...nechápete... Otca, deti berú na vedomie, v zmysle, že "existuje", spomenú mamu ako múdreho delfína, dedka, babku (samozrejme z matkinej) strany. Otec už nie lev ochranca, ale žirafa – to bude zrejme mojou výškou. Pred otcom v tabuľke dôležitosti figuruje vyššie okrem rodiny z matkinej strany ešte aj ich škrečok – a to si nerobím srandu – to je holý fakt. Kladiete si otázku, čo sa môže zmeniť za mesiac u detí, ktoré v priebehu tohto času s Vami strávia jeden víkend? Absolútne nič, pokiaľ im niekto fundovaný nedokáže vysvetliť, ako sa treba správať pred psychológom. A kto môže byť v tomto lepší ako vlastná matka - dlhoročný školský psychológ a pedagóg v jednej osobe?

A pre istotu, aby sa zdôraznilo a nenechalo nikoho na pochybách, kto určuje dianie okolo vašich detí, v posudku sa tiež píše: „...matka sa vyjadrila, že otec detí nikdy nemal s nimi hlbší citový vzťah...“ Presne tak, v posudku detí je vyjadrenie matky. V posudku, ktorý sa zakladá do spisu a putuje na súd a ten následne rozhoduje, čo si ako otec zaslúžite.

Navštívite teda psychologičku, slečnu S. a požiadate ju o vysvetlenie, akým právom a na základe čoho si  vôbec dovolila podobné konštatovanie matky detí zahrnúť do posudku. Stručné vyjadranie vo dverách medzi jej kanceláriou a chodbou je celkom jednoznačné: „Nemám sa s vami o čom baviť!“

Po takejto skúsenosti, kedy si pripadáte ako fackovací panák, vám nezostáva veľa možností vidieť budúcnosť s deťmi ružovo a očakávať zázrak je stratou času. Na zoznam nepotrebných vecí pre vaše deti pribudne „otec“. Stáva sa z vás škodná. Ste na odstrel a je len otázka času, kedy ten výstrel príde...

Týmto by som rád  „poďakoval“ najmä KS Trnava a  UPSVaR Trnava, plateným aj z mojich daní za ich snahu konať "objektívne" a najmä v súlade s „najlepším záujmom dieťaťa“ a rád by som im poprial veľa podobných „úspechov“ pri záchrane detí a ich vzťahov k rodičom, ktorým nie sú zverené do výchovy...

Nabudúce skúsim niečo osobnejšie z „domácej kuchyne“. Nebudete to veselé čítanie. Len realita, ktorá ma postupne pripravila o deti.

Post scriptum:

V minulom blogu som zabudol menovite poďakovať predsedovi senátu - sudcovi KS Trnava Mgr. Benkovi, podľa ktorého: „...Uvedená úprava styku je dostatočnou pre zachovanie citových väzieb medzi deťmi a otcom...“. Predpokladám, že je rovnako otcom, ako som ja vzhľadom k jeho veku. A predpokladám, že sa svojím deťom venuje každý párny víkend a dva týždne v čase letných prázdnin, pretože vie, že takto je to „dostačujúce“... ak sa nemýlim, potom je mi ľúto jeho detí...

Súčasne musím poďakovať aj Mgr. Kelešiovej – vedúcej Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately UPSVaRu Trnava, za jej „nezávislé a objektívne konanie“ pri prepisovaní posudku.

A rovnako psychologičke slečne (pani) Mgr. Sléškovej z UPSVaRu Trnava, ktorá do psychologického posudku detí „v rámci objektivity“ doplnila konštatovanie matky.

Ak budete v budúcnosti potrebovať pomoc oboch dám,  neváhajte...jedinou podmienkou, ktorú treba spĺňať je „nebyť otcom“...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?